Najťažšia práca ... čo to je?

Asi každý, kto nakúkne do tohto článku chodil do školy.

Na začiatku sme sa naučili čítať, písať, a počítať. Postupne to prešlo k vedomostiam, ktoré nás mali zasvätiť k tomu aká je naša história, kde leží aký štát, čo to vlastne je biológia a mnoho iného. Pre všeobecnú inteligenciu je to dôležité. To či Pytagorova veta, či chemické zlúčeniny pomôžu väčšine z nás v každodennom živote nebudem rozoberať. Teda pokladať otázku, koľko z toho v živote využijeme teraz neriešme.

Aké je teda PREČO tohto článku.

Všetko okolo nás, čo sa deje, je vždy o ľuďoch. To aký sme , aké máme sebavedomie, pokiaľ a kam to dotiahneme sa začína formovať už v škôlke. No najviac sa nás každého dotkne v čase keď chodíme do školy – ktorý sa nazýva povinná školská dochádzka.

Vtedy si začíname uvedomovať všetko okolo seba ale aj seba. Tešíme sa všetkému, čo sa dozvieme. Máme svoje sny, túžby a veríme všetkému čo sa k nám dostane, čo nám ostatný je jedno či škola alebo rodičia či rodina povedia.

Chceme im ukázať, ako sme úžasní, ako nás teší, keď sami niečo dokážeme, keď pochopíme niečo, čo nás posúva dopredu a chceme vydať zo seba maximum.

A tu je to PREČO...

Neviem či sa to stalo aj vám, mne dosť často :). Že som sa prihlásila s nadšením som interpretovala po svojom, čo som sa naučila či pochopila, či pokladala v tom momente za dôležité. Ako to skončilo. Dozvedela som sa, že to nie je správne. Stačí vedieť to, čo je v knihe...to je dôležité.

Tým ako deti rastú utvárajú si svoje postoje. A tak majú kopec „logických“ otázok no nevhodných pre okolie. Vtedy väčšinou prichádzajú odpovede typu :

To sa ťa netýka, je to nevhodné, o to sa nezaujímaj. To nie je tvoja starosť, na to máš ešte kopec času...

Čo sa stane.

Prestávame rozmýšľať, roboticky prehodíme myslenie na mód v ktorom automaticky prijmeme povinné informácie a ďalej prestávame riešiť. Náš mozog je vlastne programovaný na to, čo musíme, môžeme a nesmieme.

Čo sa ale stane keď dospejeme a prídu starosti, problémy a náš život si vyžaduje riešenia. Okrem pochybností a obáv nás veľa toho nenapadá, pretože vlastne všetko to čo nás voľakedy tak nadchýňalo a posúvalo dopredu je hlboko zamknuté a my vlastne teraz nevieme či to patrí do skupiny musím, môžem alebo nesmiem.

Na PREČO je tu odpoveď. Čo s ňou teraz?

Môžeme hľadať vinníka a ukázať na neho prstom a tým to uzatvoriť a spoliehať sa, že príde niekto kto to za nás zmení alebo nám povie čo s tým teraz.

Alebo jednoducho porozmýšľať - čo s toho je fakt a ak to človeku dáva zmysel jednoducho to z tej pomyselnej zásuvky, vytiahnuť a začať s tým robiť presne to, čo sme ako deti pokladali za prirodzené. Snívať, veriť, tvoriť, kombinovať, hľadať, riešiť ...proste ŽIŤ.

Pred nedávnom som čítala úžasnú knihu a narazila som tam na krátky príbeh Henryho FORDA - PREMÝŠĽANIE JE DRINA. Pretože verím, že k tejto téme má veľmi blízko a tak si ho prečítajte.

Henry Ford, je jeden z veľmi úspešných a známych mužov. Je o ňom tiež známe, že nedokončil školu. No mal silný tím poradcov, vďaka ktorým úspešne riadil svoju spoločnosť. Práve pre tieto verejne známe informácie sa traduje jedna úsmevná historka :

Skupina vysokoškolsky vzdelaných ľudí sa raz stretla v jeho kancelárii a snažili sa mu dokázať, „že nie je veľmi vzdelaný“. Keď sa stretnutie začalo, akademici mu kládli otázky. Po každej jednej z nich Henry Ford zdvihol telefón a povedal : „ vytočím vám číslo na môjho poradcu a pýtajte sa“.

Znechutení akademici opovržlivo poznamenali : „ Veď o tom práve hovoríme. Vy nič neviete. Kedykoľvek sa vás niečo spýtame, odkážete nás na niekoho iného.“

A na tento okamih Henry Ford čakal. Na chvíľu sa odmlčal a potom povedal: „ Najímam si múdrych ľudí, akých produkujú vaše školy. Oni mi poskytujú odpovede, presne ako ich to učíte a ako ich k tomu v škole vediete. Mojou úlohou je rozmýšľať.“

Potom predniesol svoj slávny výrok :

„Myslenie je tá najťažšia práca, aká existuje...Toto je pravdepodobne dôvod, prečo sa mu venuje tak málo ľudí.“

Tým stretnutie skončilo.

A aby som teraz fámu o tom, že myslenie „bolí“ vyvrátila, chcem povedať len jedno.

NEBOLÍ ...je to totiž úžasné, objavovať stále nové veci. Tvoriť, mať radosť s toho čo sa najprv zrodí ako myšlienka a potom to dostane skutočnú podobu. Je to úžasný pocit a množstvo nadšenia a radosti keď vidíte, že to čo bolo voľakedy myšlienkou, môže byť na osoh iným ľudom. Dáva to množstvo slobody a navyše práve každou jednou myšlienkou vznikajú nové.

Práve preto, že vidíte výsledky.

Kreativita, potenciál – teda génius je v každom z nás. Treba ho len zobudiť. A potom už je to len jazda plná dobrodružstiev. Po čase si človek uvedomí, že nechápe ako mohol žiť bez toho čo v sebe skrýval.

A ČO ĎALEJ ?

Chceš vedieť AKO sa to dá? Klikni na E-BOOK NA STIAHNUTIE a otvorí sa ti možnosť stiahnuť si e-book zdarma v ktorom je 13 jasných a otvorených odpovedí na AKO, ČO a tiež PREČO? Ak si e-book stiahnuť nechceš, ale stačí ti zistiť tieto odpovede v článku je tu aj druhá možnosť, kde stačí kliknúť na BLOG ČLÁNOK a dozvieš sa viac...

Uvažuješ KDE začať? Tak sa klikni sem na článok ZAČNI DNES NIE ZAJTRA, kde je skutočný príbeh o tom prečo je dnes tvoj NAJdôležitejší deň..

Zaujímajú ťa témy, kde je tvoje PREČO stále jasnejšie. Tak určite nevynechaj zaujímavý článok k veci o tom ako sa dnes náš život podobá k dánskej rozprávke CISÁROVÉ NOVÉ ŠATY /stačí kliknúť na názov a začítať sa :).

Máš otázku, na ktorú chceš odpoveď. Alebo sa chceš dozvedieť niečo viac o tom, ako sa pohnúť z miesta. Tak klikni sem na MÁM OTÁZKU a napíš, čo ťa zaujíma - určite dostaneš čo najskôr odpoveď.

DaDa