CISÁROVÉ NOVÉ ŠATY alebo prečo nájsť svoje PREČO...

Otázok PREČO je okolo nás každý deň množstvo.

Niektoré sú dôležité menej, iné viac. Väčšina malých detí sa tešia, keď idú do škôlky. Je im predsa vysvetlené, že tam bude kopec detičiek, ktorí budú ich kamaráti. Je to však po pár dňoch inak. Oni by chceli byť doma s mamou, tatom a svojimi hračkami a nechápu prečo majú byť niekde, kde ich to už nebaví.

Potom si zvyknú a prestanú riešiť. Príde čas ísť do školy. Najväčším motívom je pre malých školákov, že nebudú musieť konečne na obed spať. A to je tiež činnosť ku ktorej by sa väčšina už za pár dní rada vrátila.

Aj na to si však časom zvykneme a prichádza časť života, v ktorej sa začne rozhodovať o tom, čo s nami bude ...keď budeme veľký. Chceme chodiť po svete, mať pekné oblečenie, bývať vo veľkom dome...

No a tu je moje dnešné PREČO?

Náš život sa v podstate od detstva motá okolo snov a potom zistíme, že k splneniu snov potrebujeme aj peniaze. NO A? No a tu je ten problém, ktorí si začína uvedomovať množstvo ľudí.

Napadli vás niekedy otázky :

1. Chodíme do školy preto, aby sme si našli prácu?

2. Je dôvodom, prečo si hľadať prácu to , že budem zarábať peniaze?

3. Ak sú peniaze tým dôvodom, prečo sa o nich neučíme?

Chcete vedieť PREČO a čo to má spoločné s dánskou rozprávkou Cisárové nové šaty?

Tak si ju v stručnosti pripomeňme:

V dávnych časoch žil v jednom kráľovskom meste cisár, ktorý sa staral len o svoje šaty a stále sa chcel ukazovať v nových, ešte krajších. Raz prišli do mesta dvaja podvodníci, ktorí o sebe tvrdili, že sú výborný tkáči a dokážu utkať najkrajšiu látku na šaty. Táto látka bude navyše zázračná a šaty z nej utkané budú neviditeľné pre každého, kto nie je hoden svojho postavenia alebo je hlúpy. Cisár sa tejto správe potešil, tkáčov najal a dal im štedrý preddavok, aby sa pustili do práce.

Jedného dňa si cisár povedal, že sa pozrie, ako im práca ide, ale vzápätí si spomenul na to, že látka je zázračná, a trocha sa aj zľakol. Je pravda, nemá sa čoho báť, ale predsa...Preto najprv poslal svojich dvoch ministrov. Obaja, samozrejme nič nevideli, ale zo strachu, že sú azda hlúpi alebo sa nebodaj nehodia na svoj úrad, začali látku vychvaľovať.

Čoskoro sa po meste rozšírila zvesť o prekrásnych vzoroch nových šiat a tak aj cisár zatúžil ten zázrak vidieť na vlastné oči. Zhromaždil celý kráľovský dvor velmožov a dvoranov a v ich sprievode sa pobral ku tkáčom, aby sa nechal do nových šiat obliecť a mohol sa v nich zúčastniť slávnostného sprievodu mestom pred zrakmi obyvateľov.

Hoci videl, že na sebe nič nemá, nechcel ani on pripustiť, že je nevhodný svojho úradu a bál sa , že by si jeho poddaní o ňom mohli myslieť, že je hlúpy. A tak stál hrdo na čele veľkého sprievodu a usmieval sa na všetky strany.

Všetci obyvatelia jasali, pretože nikto z nich sa neodvážil priznať, že nič nevidí, aby si o ňom ostatní pomysleli, že je neschopný hlupák a tak velebili cisárové nové šaty, až odrazu jeden malý chlapec zakričal: „Veď cisár na sebe nič nemá!“

Jeho rodičia zalapali po dychu a snažili sa dieťa umlčať, ale chlapec sa nedal. Krútil sa, snažil sa im vytrhnúť a odtiahnuť ruky, ktoré mu zakrývali tvár. Keď sa mu to podarilo, znovu zakričal : „Cisár je nahý!“ Niekoľko ostatných detí sa začalo chichotať a postupne sa pridávali aj dospelí.

Otec chlapca chcel zachrániť situáciu a tak vykríkol : „Počujete čo vraví to nevinné dieťa? Dieťa je dieťa a je vždy hodné svojho postavenia! To znamená, že hovorí vždy pravdu!“

Vtedy si ľudia začali medzi sebou šepkať : „Veď je to pravda! Cisár je nahý!“

„Cisár je nahý! Je nahý!“ : kričali odrazu všetci. Cisár to počul a zľakol sa. Nie je predsa možné aby všetci boli hlúpi, pomyslel si...no cez to všetko nechcel priznať, že sa dal oklamať. A tak pyšne vykračoval ďalej a komorníci za ním niesli vlečku, ktorej nebolo...

KONIEC rozprávky.

Kde je tam to PREČO a čo to má spoločné s otázkami na začiatku? Veľa a možno ešte trochu viac.

Obdobie, keď sa budovali „fabriky“ a vznikali školy aby ľudia z polí prešli do zamestnaní, kde sa zúčastňovali na výrobe za odmenu v podobe platu - tu už dávno nie sú. To je vývoj.

Dnes sú tu firmy, ktoré navyše vlastnia technológie aby skrátili, zjednodušili a znížili nákladovosť výrobkov. Preto sa znižuje ponuka pracovných miest. Navyše výrobkov je viac ako je potrebné, čím sa znižuje cena práce.

V 8o-tich rokoch sa na stredných školách učilo podľa osnov, ktoré z praxou nemali veľa spoločného, pretože ich obsah bol o produktoch zo 60 tich rokov a vývoj sa nedá nadstaviť.

Nakoľko je táto situácia iná ako bola vtedy?

Nie príliš sa zmenila. V tom čase ale bola jedna výhoda, bolo toľko ponúk zamestnania a platy tak nastavené, že sa s toho dalo naozaj stúpať a žiť. Vtedy veta – dobre sa uč, nájdi si dobre platené zamestnanie ešte platila.

Je tu rok 2019. Dnes je tu internet, sociálne siete, technológie, ktoré plne nahradia človeka. No školy neustále ďalšie generácie pripravujú presne tak ako ich rodičov a ich prarodičov na zamestnanie.

NA AKÉ? Vývoj nezastavíme no školy nám tkajú úžasné látky perfektných strihov a maximálnej kvalite.

Peniaze nie sú plat, ktorý získavame ako náhradu za náš čas a činnosť ktorú vykonávame. Ani úver, ktorí vieme získať nie sú peniaze, ktoré k nám prúdia.

Vedieť čo sú peniaze a odkiaľ prichádzajú, čo sa s nimi deje. Čo je dobrý a zlý dlh. Že úspech je tu pre ľudí, ktorý nechcú už nosiť „cisárové šaty“. Ako k nám môžu prísť... vedomosti, peniaze a teda aj úspech? To by malo byť témami školských osnov. Študenti už pred vstupom na štúdium, by mali byť schopný porozumieť tomu, či štúdium venujú svojmu nadaniu a chcú pracovať ako odborníci v oblasti práva, lekárstva, súdnictva....alebo chcú vytvárať pracovné miesta a byť teda podnikateľmi.

PREČO to deti nemajú vedieť? PREČO sa ich sny majú rozplynúť, keď študujú či doštudujú a stretnú sa z realitou? PREČO sa spoliehať ďalej na to, že nám raz deti nepovedia, že sme chodili v šatách utkaných z fiktívnych materiálov, ktoré nám vôbec nepristali a snažili sme sa do nich obliecť aj naše deti?

Sme schopní, v každom z nás je dieťa - ktoré vidí, chápe. Netreba kričať, netreba ukazovať prstom. Šaty, ktoré nám tkajú, nosiť nemusíme. Jediné, čo pre to treba urobiť je : začať sa učiť to, čo nám školy ešte zopár desaťročí neodovzdajú. A nie len nám, ale ešte deťom našich detí. A tak je našou povinnosťou byť si vedomí, že „ja to neovplyvním“ je len obyčajná výhovorka.

Každý jeden má možnosť voľby a rozhodnutia..

Tvrdiť, že sa nedá s tým nič robiť, a jednoducho ísť ešte pyšnejšie ďalej - alebo si proste priznať, že to tak je, nadýchnuť sa, vyhodiť z hlavy nezmysly, ktoré už neplatia a nahradiť ich tým, čo zmení život k lepšiemu nielen nám ale aj deťom, ktoré to dnes ešte nechápu, ale nám veria. Ich zriadenie v akom žijú, systém ani štát a tiež žiadne výhovorky nezaujímajú.

Oni veria, že to čo robíme je to správne. Pre každé dieťa je totiž rodič vzorom - vo všetkom.

A ČO ĎALEJ ?

Chceš vedieť AKO sa to dá? Klikni na E-BOOK NA STIAHNUTIE a otvorí sa ti možnosť stiahnuť si e-book zdarma v ktorom je 13 jasných a otvorených odpovedí na AKO, ČO a tiež PREČO? Ak si e-book stiahnuť nechceš, ale stačí ti zistiť tieto odpovede v článku je tu aj druhá možnosť, kde stačí kliknúť na BLOG ČLÁNOK a dozvieš sa viac...

Uvažuješ KDE začať? Tak sa klikni sem na článok ZAČNI DNES NIE ZAJTRA, kde je skutočný príbeh o tom prečo je dnes tvoj NAJdôležitejší deň..

Každý máme niekedy pocit, že niečo čo robíme je fakt náročné. Čo na to hovorí Henry FORD si môžeš prečítať v článku ČO JE NAJŤAŽŠIA PRÁCA NA SVETE? - tak klikni na názov a úsmevný príbeh nájdeš tam.

Všetko je fajn no ty máš otázku, na ktorú chceš odpoveď. Alebo sa chceš dozvedieť niečo viac o tom, ako sa pohnúť z miesta. Tak klikni sem na MÁM OTÁZKU a napíš, čo ťa zaujíma - určite dostaneš čo najskôr odpoveď.

DaDa