Toto ma naozaj dostalo

Predstav si, že máš na účte toľko peňazí, že sa na ne vôbec nemusíš sústrediť a pokojne sa môžeš venovať tomu čo ťa baví. ČO BY SI ROBIL/A?

Tak táto otázka ma dostala!

Často som používala vety ako :

Keď si to budem môcť dovoliť, kúpim si...

Keď budem mať na to peniaze, pôjdem...

Keď budem mať čas, tak budem robiť...

atď ...

Určite ste niečo podobné už vyslovili aj vy, takže to poznáte.

No keď som takto položenú otázku dostala a skutočne som si to prestavila...že môj účet je plný núl a pred ním nádherná jednotka...že každý deň mi cingajú peniaze na účet, bez toho aby som sa o to musela starať – predstava to bola príjemná...

Ale tým to skončilo. Keď som sa totiž skutočne nad tým pred pár rokmi zamyslela ...zostalo úplné ticho a so mňa vyšlo jediné jedno slovo : „NEVIEM."

A DOSŤ ! hneď som to aj zamietla. Načo fantazírovať. Toto mi nepomôže vyriešiť moje problémy... a vyhodila som to ... von oknom.

No bolo to ako bumerang oknom von a dverami naspäť. A tak sem-tam sa mi tá otázka objavila a postupne som sa s ňou začala trošičku viac zaoberať. Po čase sa mi začalo postupne rozsvecovať. A tak prišlo : JASNÉ...

No tak na začiatku by som :

- si kúpila všetko po čom túžim. SUPER. To by ma zamestnalo na mesiac ...dva...pol roka ČO POTOM?

- precestovala by som všetky krajiny, kde som túžila ísť a nemohla - lebo nebol čas a ani rozpočet to nedovolil. TO ZNIE DOBRE. To môže trvať pár mesiacov či rok... ČO POTOM?

- zobrala by som svoju rodinu na úžasnú dovolenku . Všetky oslavy a aspoň jeden víkend v mesiaci sa budeme stretávať . TO JE ÚŽASNÝ NÁPAD

- oddychovala by som a venovala sa ničnerobeniu veď načo keď peniaze mám...

Potom som si však uvedomila, že tu sa zaoberám s tým, ako minúť peniaze...teda sa zamestnávam niečím, čo som do dnes nemohla dovoliť.

No ale otázka znie ČO BY SOM ROBIL/A? ...teda v preklade , čomu by som sa venovala JA ako osoba...čo by ma bavilo robiť...tvoriť...odovzdávať ďalej. ČO BY MA JEDNODUCHO ROBILO ŠŤASTNOU – teda NAPĹŇALO DNI nejakou HODNOTOU.

A tak som znovu bola na začiatku. Opäť ticho, žiaden nápad a tak som to jednoducho uzavrela klasickou odpoveďou NEVIEM ...no možno na to prídem...hmmm je to o fantazírovaní, tak načo nad tým teraz strácať čas. A zas som to zatvorila do zásuvky...

ALE...

NEDALO MI TO ...tak jednoduchá otázka a neviem na ňu odpovedať!!! A tak som sa opakovane k nej v mysli vracala – a zamietala... neviem ako vy ale čo raz načnem a nedokončím ono sa mi to tam stále zobrazuje...stále sa mi tá otravná otázka ČO BY SOM ROBIL/A? vynárala a nedala mi pokoj.

Vždy na pár sekúnd...zamyslenie...zamietnutie a tak dokola.

Až RAZ ...

Sedím si na gaučíku po pravej ruke krabica s papierovými vreckovkami, slzavé údolie v priamom prenose a užívam si „DEPKU“. Zrazu na mňa vyskočilo : Predstav si, že máš na účte toľko peňazí, že sa na ne vôbec nemusíš sústrediť a sa pokojne môžeš venovať tomu čo ťa baví. ČO BY SI ROBIL/A?

Booože zas je tu...asi sa jej nezbavím...aj tak mi je nanič... tak DOBRE...a začala som rozmýšľať.:

- No určite by som tu takto nesedela

- Nemala by som problémy, ktoré neviem vyriešiť

Jedno si ale pamätám...zrazu mi už nebolo tak ťažko. A práve preto som pokračovala ...dnes už chápem prečo –lebo som sa nesústredila na to čo nemám, ale čo môžem mať - teda nezbieram problémy, ale nachádzam potenciálne riešenia...

A postupne to naberalo na obrátkach :

- Rada čítam...tak by som si mohla kupovať knihy a učila by som sa

- Rada sa dozvedám nové veci ...tak by som si zaplatila kurzy a naučila by som sa kopec vecí, ktoré ma bavia

- A keďže neobmedzený zdroj peňazí ...tak aj osobnosti, ktorých knihy čítam, robia svoje prednášky naživo, tak by som ich mohla v tom prípade absolvovať

- No ale neviem inú reč len tú moju...nevadí tak si spravím kurz veď mám „peniaze“ a môžem sa venovať aj tomu a tak budem mať prístup k ďalším možnostiam...

A tak ku mne prichádzali nápady jeden za druhým. A viete čo sa stalo ? DEPKA zmizla a ja som sa zrazu začala cítiť oveľa lepšie.

TU BY TO VŠETKO mohlo skončiť...ale neskončilo...

Sama od seba prišla ďalšia otázka : A PREČO TO TEDA SAKRA NEROBÍŠ?

Určite viete aká odpoveď nasledovala. „Lebo nemám ten povestný účet plný núl z jedničkou na začiatku...sú tam len tie nuly (snáď).

A nasledovala ďalšia : A NAČO SA ZAMERIAVAŠ NA TO ČO MÁ BYŤ NA KONCI?

Tak to bolo presne cielené... a zrazu BLIK.

* Fakt, veď ja najprv musím začať a to predsa môžem. Tu ma predsa nič nebrzdí. Kniha stojí cca 10€ a na internete si môžem vybrať kde si ju kúpim a teda aj za koľko...a nebudem predsa čítať naraz 10 kníh ...ale postupne.

* No a kým nenájdem spôsob ako, tak na nete je seminárov, workshopov a e-bookov zdarma, že aj to potrvá nejaký ten čas kým ich všetky prejdem.

A OSTATNÉ ...budem riešiť postupne... a riešila som.

A tak z obyčajnej otázky : Predstav si, že máš na účte toľko peňazí, že sa na ne vôbec nemusíš sústrediť a sa pokojne môžeš venovať tomu čo ťa baví. ČO BY SI ROBIL/A? vznikli najprv sny, potom ciele a nakoniec plány, ktoré mi úplne zmenili život – podotýkam k lepšiemu. Mám za sebou 7 rokov tvrdej práce, odriekania, zvládnutých prekážok, množstvo skúseností a úžasných zmien...

Ona tá otázka je fakt jednoduchá. Nebráňte sa jej. Neodstrkujte ju. Dovoľte jej nech sa vo vás povŕta. Rozoberte sami seba. Pustite svoju fantáziu von, kde už dávno sedí a čaká...pretože ste na ňu nemali čas, peniaze a čo ja viem čo ešte...Pretože ono to nie je o tom, čo sa nedá pretože kopec núl si predstaviť vieme no s tou jednotkou na začiatku už je to náročnejšie. A tak treba začať postupne. Teda je to o tom rozmeniť to na drobné a začať krok za krokom. Pozor dôležité je tu slovo ZAČAŤ a potom to ide.

A vôbec nemusíte byť na to sami, ako som bola ja. A to či vám to bude trvať rok alebo sedem ovplyvní kadiaľ sa rozbehnete. A či sa k tým nulám pridá aj jednička na konci, tiež budete riadiť vy a nie niekto iný...LEN TREBA ZAČAŤ.

A tak si jednoducho položte otázku : Predstav si, že máš na účte toľko peňazí, že sa na ne vôbec nemusíš sústrediť a sa pokojne môžeš venovať tomu čo ťa baví. ČO BY SI ROBIL/A?

Dada za Challenge61